Portál:Astronómia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Astronomický portál
Maria Mitchell
Amatérski astronómovia

Astronómia je veda zaoberajúca sa pozorovaním a objasňovaním udalostí odohrávajúcich sa mimo Zeme a jej atmosféry. Študuje pôvod, vývoj, fyzikálne a chemické vlastnosti objektov, ktoré možno pozorovať na oblohe a sú mimo Zeme, ako aj s nimi súvisiace procesy.

Slovo astronómia etymologicky znamená „zákon hviezd,“ (z gréčtiny: αστρονομία = άστρον, ástron – hviezda + νόμος, nómos – zákon). Je jednou z mála vied, kde aj amatéri môžu zohrať významnú úlohu, predovšetkým pri objavoch a monitorovaní prechodných javov. Astronómia by sa nemala zamieňať s astrológiou.

Astronomický index (22. máj - 16555 článkov)
! 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A B C Č D Ď E É F G H CH I J K L Ľ M N O P Q R S Š T U Ú V W X Y Z Ž
Výročia
Aktuálny Juliánsky dátum je 2458318 (2458318.1791667)
18. júl

ďalšie výročia...

Odporúčaný článok
Pásmo planétok (biela) sa nachádza medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera.

Pásmo planétok je oblasť v slnečnej sústave, ktorá sa nachádza približne medzi obežnými dráhami planét Mars a Jupiter. Nachádza sa tu množstvo nepravidelných telies nazývaných asteroidy alebo planétky. Tento región je často označovaný aj ako Hlavné pásmo a Pásmo asteroidov pre rozlíšenie od iných oblastí s vyššou koncentráciou planétok vo vnútri slnečnej sústavy, ako sú Kuiperov pás a rozptýlený disk.

Viac ako polovica hmoty Pásma planétok je obsiahnutá v štyroch najväčších objektoch: 1 Ceres, 4 Vesta, 2 Pallas a 10 Hygiea. Všetky tieto telesá majú stredný priemer viac ako 400 km, okrem 1 Ceres, ktorý je jedinou trpasličou planétou v Pásme planétok, a jeho priemer je približne 950 km. Veľkosť ostatných telies sa zmenšuje až po častice prachu. Asteroidy v tejto oblasti sú natoľko roztiahnuté, že mnohé nepilotované vesmírne sondy tadiaľ preleteli bez problémov. Napriek tomu občas nastávajú kolízie medzi väčšími asteroidmi, pričom sa môžu vytvoriť rodiny planétok, ktorých členovia majú rovnaké obežné charakteristiky a zloženie. Kolízie sú tiež zdrojom prachu, ktorý spôsobuje vznik zodiakálneho svetla. Jednotlivé asteroidy vo vnútri Pásma planétok sú kategorizované podľa spektra, pričom väčšina z nich spadá do troch základných skupín: uhlíkaté (C-typy), kremičité (S-typy) a bohaté na kovy (M-typy).

Pásmo planétok vzniklo z prvotnej slnečnej hmloviny ako skupina planetezimál, malých predchodcov planét. Gravitačné poruchy, ktoré spôsobovali plynné obry pohltili planetezimály s príliš veľkou obežnou energiou. Kolízie začali byť príliš silné, a namiesto spájania sa začali sa planetezimály trhať. Dôsledkom bola strata väčšiny hmoty Pásma planétok od vzniku slnečnej sústavy. Niektoré úlomky je možné nájsť vo vnútornej časti slnečnej sústavy, pričom často končia ako meteority na niektorej z vnútorných planét. Obežné dráhy asteroidov sú aj naďalej značne rušené vždy, keď sa nachádzajú v dráhovej rezonancii s Jupiterom. V tejto oblasti vzniká Kirkwoodova medzera pri presúvaní asteroidov na iné obežné dráhy.

Súhvezdie mesiaca
Cygnus constellation map.png

Labuť (Cygnus) alebo Severný kríž je severné súhvezdie, jedno zo 48 súhvezdí zavedených Ptolemaiom a jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Patrí medzi výrazné súhvezdia letnej oblohy a obsahuje nápadný obrazec pripomínajúci letiaceho vtáka. Jej najjasnejšia hviezda Deneb predstavujúca chvost Labute je súčasťou asterizmu Letný trojuholník.

Labuť je súhvezdie veľmi bohaté na jasné hviezdy a zaujímavé objekty. Na oblohe sa niekedy hľadá pomerne ťažko, hlavne v oblastiach bez mestského osvetlenia za veľmi jasných nocí, pretože Labuť „letí v Mliečnej ceste“, z ktorej jej vytŕčajú iba krídla. Pomôckou pri jej hľadaní na nočnej oblohe môže byť fakt, že dlhý labutí krk sa nachádza medzi súhvezdím Delfína a Lýry. Krk je zakončený známou farebnou dvojhviezdou Albireo. Medzi najznámejšie deep-sky Labute patrí dvojica otvorených hviezdokôp M29 a M39, zvyšok po supernove Riasy, emisná hmlovina Severná Amerika a jeden z najbližších kandidátov na hviezdnu čiernu dieru, objekt Cygnus X-1.

Legenda

Báj hovorí, že na labuť sa premieňal vládca Olympu, mocný Zeus, keď sa chcel pozrieť medzi ľudí. V tejto podobe navštívil aj spartskú kráľovnú Lédu, ktorá ho zaujala svojou krásou. Aby sa k nej mohol priblížiť, nechal sa prenasledovať obrovským orlom, pred ktorým ho kráľovná zachránila. Léda sa po návšteve Dia stala matkou blížencov Kastora a Polluxa a tiež krásnej Heleny, pre ktorú vypukla Trójska vojna.


ďalšie súhvezdia...

Kategórie
Zoznamy
Vedeli ste, že...
Trapéz
Crescent Saturn as seen from Voyager 1.jpg Obrázok týždňa
Westerlund-2-Cluster-NASA.jpg


Mladá hviezdokopa Westerlund 2, ktorá obsahuje hviezdy patriace medzi najsvietivejšie a najhmotnejšie hviezdy v našej Galaxii. Celkový vek hviezdokopy je menej ako 2 milióny rokov a vzdialenosť od Zeme približne 20 000 ly.
Články
Nuvola filesystems services.png Najlepšie články

Najlepšie články
Čierna diera · Kométa · Mars · Merkúr · Mesiac · Planetárna hmlovina · Saturn · Slnko · Slnečná sústava · Spektrálna klasifikácia · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · Urán (planéta) · Veľká medvedica · Veľký tresk · Venuša
Čo je Najlepší článok?

Dobré články
134340 Pluto136108 Haumea1 Ceres50000 QuaoarAtmosféra MarsuBarnardova hviezdaČasomiera na MarseDružicový stupeň raketoplánuEnceladus (mesiac)Galaxia (Mliečna cesta)Galileo (kozmická sonda)Halleyho kométaHerbigov-Harov objektHubblov vesmírny ďalekohľadHviezdaIo (mesiac)JupiterKalisto (mesiac)Mačacie oko (hmlovina)MirNeptúnOblakOpportunityOrión (súhvezdie)Pásmo planétokPrstence SaturnaSaturn ISaturn IBSaturn VSpektrálna klasifikáciaSTS-120STS-125STS-135Titan (mesiac)Tritón (mesiac)Voda na MarseVoyager 2Vznik a vývoj slnečnej sústavy
Čo je Dobrý článok?

Najnovšie články
UDF 423UGCA 1Per CollinderSpektr-RPGC 859698PGC 97372GRB 050904GRB 970228Zoznam SAO objektovZoznam HR objektov2MASSIC 167PGC 47847PGC 1000714PGC 54493KùlóushíDeltotumLucía Belén Goméz (hviezda)Zoznam VCC objektovVirgo Cluster CatalogZoznam BD objektovUkdah TertiaZoznam HD objektovI Zwicky 18 CCatalogue of Galaxies and Clusters of GalaxiesZoznam MCG objektovPozičný uholZoznam UGC objektovMorfologický katalóg galaxiíUppsala General CatalogueGN-z11NASA/IPAC Extragalactic DatabasePGC 17Zoznam PGC objektovPrincipal Galaxies CataloguePGC 9PGC 8PGC 7PGC 6PGC 4


Správcovia portálu

Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji astronómie na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovnú redaktorku:

Príbuzné portály
Schematicky atom.png

Fyzikálny portál
Shuttle.svg

Kozmonautický portál
Celestia.png

Portál Slnečná sústava
Súhvezdia
Androméda | Baran | Blíženci | Býk | Cefeus | Kentaur | Ďalekohľad | Delfín | Drak | Eridanus | Fénix | Had | Hadonos | Havran | Herkules | Hodiny | Holubica | Hydra | Chameleón | Indián | Jašterica | Jednorožec | Južná koruna | Južná ryba | Južný kríž | Južný trojuholník | Kasiopeja | Kompas | Koník | Korma | Kozorožec | Kružidlo | Kýl | Labuť | Lev | Lietajúca ryba | Líška | Lýra | Maliar | Malý lev | Malý pes | Malá medvedica | Mečiar | Mikroskop | Mucha | Oktant | Oltár | Orión | Orol | Panna | Pastier | Páv | Pec | Pegas | Perzeus | Plachty | Pohár | Poľovné psy | Povozník | Pravítko | Rajka | Rak | Ryby | Rydlo | Rys | Severná koruna | Sextant | Sieť | Sochár | Stolový vrch | Strelec | Šíp | Škorpión | Štít | Trojuholník | Tukan | Váhy | Veľký pes | Veľká medvedica | Veľryba | Vlasy Bereniky | Vlk | Vodnár | Vodný had | Výveva | Zajac | Žeriav | Žirafa
Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Gas giants in the solar system.jpg

Pozri aj: WikiProjekt Astronómia, WikiProjekt Slnečná sústava, 1000 najdôležitejších článkov
Vytvoriť: Čínske súhvezdia, David Fabricius, Degenerovaná hviezda, Edwin Salpeter, Galileiho ďalekohľad, Globula, Hviezdna atmosféra, Hviezdna škvrna, Galaktická sústava súradníc, μ Leonis, Neutrínový detektor, Rotačná os, Scintilácia, Slnečné spektrum, Slovenská ústredná hvezdáreň, Superzem, Svetelná krivka, Šerovek vesmíru, Uhlíková hviezda...
Rozšíriť: Veľký Magellanov mrak, Malý Magellanov mrak, Gemma, Giuseppe Piazzi, Very Large Telescope, Friedrich Georg Wilhelm von Struve, Hviezdokopa M29, 20000 Varuna, 28978 Ixion, 90377 Sedna, 90482 Orcus, a ďalšie deep-sky, hviezdne výhonky...
Doladiť:

Na Dobrý článok: Hypotéza zriedkavej Zeme (kontrola neutrality a jazyka) - Stratigrafia Marsu (prejsť gramatiku, štylistiku) - Zem (výrazne rozšíriť, doplniť, oreferovať), Orión (hmlovina) (výrazne rozširiť, doplniť napr. pozorovania v spektrách)
Na Perfektný článok: Hubblov vesmírny ďalekohľad (prejsť gramatiku, štylistiku, aktualizovať) - Hviezda (doplniť históriu pozorovania, mýty, filozofie a kultúrny význam, skontrolovať na preklepy a správnosť prekladu) - Jupiter (rozsiahlo doplniť)

Oznam: Ak vytvoríte novú astronomickú kategóriu, zaraďte ju prosím do kategorizácie. V opačnom prípade sa články zaradené len v novej kategórii nezobrazia medzi najnovšími článkami.

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika

SaintPierre1.JPG Architektúra · Saturday.PNG Astronómia (Celestia.png Slnečná sústava) · Polyploidization.svg Biológia · Zeichen 330 - Autobahn, StVO 1992.svg Cesty · Schematicky atom.png Fyzika · Gnome-globe.svg Geografia · Chemistrylogo.png Chémia · Nuvola apps display.png Informatika
Shuttle.svg Kozmonautika · Avion silhouette.svg Letectvo · F of x.svg Matematika · Star of life3.svg Medicína · Pawprint.png Pes · Jordens inre.svg Vedy o Zemi


Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť

P culture.png Divadlo · Nuvola apps kaboodle.svg Film ·  Hourglass drawing-full.svg História · Eighth notes and rest.png Hudba · Globe of letters.svg Jazyk · Open bible 01 01.svg Literatúra · Nuvola apps kdmconfig.png Ľudia · Society.svg Politika · Sports icon.png Šport (Tennis ball.svg TenisChessSet.jpg Šach)


Krajiny a regióny